Potery - KNAUF, BAUMIT, CEMIX
Podľa materiálu, z ktorého je poterová vrstva zhotovená rozdeľujeme potery na cementové a sadrové (anhydridové).
Cementové (klasické) potery
Cementové potery sa spravidla na stavbe aplikujú v hustej konzistencii a práca s nimi je preto často fyzicky veľmi náročná. Materiál sa najprv rozprestiera lopatou a následne sťahuje do roviny latou, čo najmä pri vyšších teplotách, keď zmes relatívne rýchlo tuhne, vyžaduje značnú zručnosť pri spracovaní. Navyše v prípade väčších plôch sa nie vždy podarí dosiahnúť požadovanú rovinnosť povrchu. Ďalšou nevýhodou cementových poterov v porovnaní so sadrovými potermi je pomerne veľké zmrašťovanie materiálu, ktoré sprevádza proces vysychania a často vedie k vzniku trhlín alebo vydutiu podlahy po stranách a v rohoch. Materiál je preto potrebné po zabudovaní chrániť pred rýchlym vysychaním, najmä pred prievanom. Rýchle vysychanie spôsobuje nerovnomerné zretie poteru po jeho výške, t.zn., že horné vrstvy poteru sa zretím zmrašťujú viac ako spodné vrstvy s vyššou vlhkosťou. To vedie k vysokým napätiam v zrejúcom materiáli a zákonite k vzniku trhlín alebo spomínanému vydutiu dosky. Pomalým vysychaním má naopak materiál možnosť vysychať po celej hrúbke rovnomerne a riziko vzniku trhlín je tak výrazne eliminované. Prednosťou klasických cementových poterov v porovnaní so samonivelizačnými potermi je ich nízka cena a preto sa prednostne uplatňujú najmä tam, kde sú požadované väčšie hrúbky poterovej vrstvy; prípadne ako vyrovnávacia vrstva podkladu.
Sadrové (liate) potery
Modernejšie a komfortnejšie riešenie ponúkajú dnes tzv. samonivelizačné potery, vyrábané väčšinou na báze sadry. Na rozdiel od klasických cementových poterov sa na zamiešanie zmesi používa väčšie množstvo vody a materiál sa tak na miesto zabudovania leje v tekutej konzistencii. Samotné spracovanie je veľmi jednoduché a umožňuje tak rýchlu realizáciu väčších plošných výmer. Pri ich realizácii, keďže sa aplikujú v riedkej konzistencii a je teda potrebné vodotesne upraviť podklad, býva často náročnejšia starostlivá príprava podkladu ako samotné liatie a spracovanie materiálu. Vyliaty materiál sa v miestnosti nahrubo rozdelí a vrstva sa práve vďaka svojej riedkej konzistencii vyrovná sama. Materiál počas schnutia vykazuje iba veľmi malé objemové zmeny, vďaka čomu sa potery so sadrovým spojivom považujú za prakticky beztrhlinové. Na rozdiel od cementových poterov je tak možné aj väčšie výmery realizovať bez nutnosti vkladania dilatačných profilov. Výsledkom je potom ideálne rovná, bezprašná a oteruvzdorná podlahová vrstva vhodná pre všetky druhy finálnych úprav (nátery, dlažba, podlahové krytiny a pod.). potery sú pochôdzne už po 24 hod. a zaťažiteľné po 72 hod. po ich realizácii. Keďže sadrové potery vykazujú v porovnaní s cementovými potermi vyššiu materiálovú pevnosť, je možné ich realizovať v menších hrúbkach (už od niekoľko milimetrov), čo má samozrejme vplyv na výslednú hmotnosť konštrukcie podlahy. Oblasť použitia sadrových samonivelizačných poterov je preto prakticky neobmedzená. Sú vhodné pre veľké priestory priemyselných hál aj pre jednu izbu v byte, používajú sa tak na realizáciu nových podláh ako aj pri rekonštrukciach jestvujúcich poterových vrstiev (vyrovnanie povrchu tenkou vrstvou poteru), sú vhodné aj ako potery pre vykurované podlahy alebo pre modernizáciu podláh na drevených trámových stropoch (vďaka nízkej hmotnosti). Jediným obmedzením je, že sa nesmú používať v exteriéri.
Samonivelizačné podlahové stierky
Samonivelizačné stierky sú špeciálne zmesi s cementovým alebo sadrovým spojivom zušľachtené prísadami určené na vyrovnanie nerovností povrchu jestvujúcich poterov pred aplikáciou konečnej nášľapnej vrstvy podlahy. Spravidla sa aplikujú v hrúbkach od cca. 3-5 mm do 10 – 15 mm. Špeciálne samonivelizačné stierky je možné aplikovať aj v menších hrúbkach, už od 0,5 mm.
Materiály sú zákazníkovi k dispozícií ako voľne ložené (s výnimkou samonivelizačných stierok) alebo vrecované.
Bautip
